|
internet
Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketových dát s použitím štandardizovaného Internetového Protokolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).
Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete. zdroj: internet, wikipédia |
WWW
|
World Wide Web alebo web alebo Web alebo WWW (angl.= celosvetová pavučina; world = svetový, -wide = celo-, web = sieť) je distribuovaný hypertextový internetový informačný systém, v ktorom dokumenty obsahujú odkazy na iné miestne alebo vzdialené dokumenty.[1]
Je to oficiálne (nesprávne laické pomenovanie len internet) označenie tej časti, kde sa informácie nachádzajú vo forme webových stránok. Každý dokument má svoju špecifickú adresu – URL a je pomocou nej nájdený a zobrazený v programoch nazývaných webový prehliadač. Dokumenty nazývané webové stránky môžu obsahovať hypertextové odkazy. Vďaka týmto odkazom, sú dokumenty navzájom poprepájané a vytvárajú sieť. |
webový prehliadač |
Webový prehliadač alebo webový prezerač alebo web browser (z angl.) je aplikačný softvér umožňujúci používateľovi zobrazenie a interakciu s HTML dokumentmi hosťovanými na webových serveroch alebo na lokálnom súborovom systéme. Medzi prehliadače dostupné pre PC patria napr.: Internet Explorer, Firefox, Opera, Google Chrome a Safari. Prehliadač je najčastejšie používaným druhom tzv. „používateľského agenta“ (user agent), t. j. klienta určitého internetového protokolu. Najrozsiahlejšia známa zbierka prepojených dokumentov je známa ako World Wide Web.
|
HTML
|
Hypertextový značkový jazyk[1] (HyperText Markup Language; HTML) je značkový jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači. HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov).
Pôvodne bol určený ako veľmi zjednodušená podmnožina jazyka SGML, ktorý sa používa v organizáciách s komplexnými publikačnými požiadavkami, ale neskôr sa stal samostatným štandardom (ISO/IEC 15445:2000). Špecifikáciu jazyka HTML udržiava World Wide Web Consortium (W3C). Do príchodu HTML5 W3C plánovalo nahradiť HTML jazykom XHTML, implementáciou jazyka XML, ktorá mala zjednodušiť prácu prehliadačov aj tvorcov web stránok. |
URL |
Jednotný vyhľadávač prostriedku[1] alebo jednotný vyhľadávač zdrojov[2] (angl. Uniform Resource Locator = doslova: „jednotný lokátor/lokalizátor/ukazovateľ prostriedku/zdroja“), skratka URL, je univerzálny formát mien používaný na označenie zdroja na internete.
URL je to vytlačiteľný reťazec znakov ASCII skladajúci sa z 5 častí:
|
IP adresa
|
Adresa IP alebo IP adresa je logický číselný identifikátor daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet).
Adresa IP je (v protokole IP verzie 4) 32-bitové číslo, takže teoreticky existuje 4 294 967 296 (viac než 4 miliardy) možných adries. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takto zapísaným číslom, preto sa 32 bitov adresy IP delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0 – 255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205. Adresa IP je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu, alebo je prideľovaná dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) servera. Na lepšiu prácu s internetovými adresami sa k adrese IP väčšinou viaže nejaké meno (angl. hostname), napr. www.wikipedia.org. Prevod mien a adries IP je zabezpečovaný mechanizmom DNS (Domain Name System), t. j. celosvetovo organizovaným množinou serverov, ktoré udržujú záznamy o registrovaných doménach a im pridelených adresách IP. Ak teda v prehliadači zadáte adresu „www.wikipedia.org“, hľadá sa v zoznamoch týchto DNS-serverov príslušná adresa IP, na ktorú je potom presmerovaná vaša požiadavka. Nie je pravda, že každý počítač na svete má jedinečnú adresu IP. Je tomu tak len vtedy, ak má daný uzol priamy prístup na Internet. Ak teda ide o sprostredkované spojenie, napr. proxy-bránou, počítače vnútri podsiete môžu mať adresy nezávislé od zvyšného internetu. Pred pár rokmi sa ukázalo, že rapídne zvyšovanie pripojených počítačov do Internetu spôsobuje, že počet adries IP, ktoré možno zaznamenať 4 číslami 0 – 255 (takmer 4,3 miliardy!), už nebude na jednoznačnú identifikáciu uzlov stačiť. Preto sa zaviedol IPv6 (IP verzia 6), kde sa 128-bitové adresy zaznamenávajú ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t. j. číslami v šestnástkovej sústave, napr. 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334). Zavedenie protokolu IPv6 umožňuje adresovať až 2128 (t. j. cca 3,4 x 1038) adries. Na začiatku histórie Internetu sa adresy IP prideľovali nehospodárne, čo spôsobilo, že v súčasnosti majú niektoré univerzity v USA pridelených viac adries IP ako niekoľko štátov tretieho sveta dohromady. V súčasnosti spravuje prideľovanie adries organizácia Internet Assigned Numbers Authority (IANA), ktorá deleguje prideľovanie blokov adries IP regionálnym registrátorom (v Európe je to RIPE Network Coordination Centre). |
Domovská stránka
|
Domovská stránka (angl. home page, česky domácí stránka) môže byť:
|
Provider
|
Poskytovateľ internetu, ISP (Internet Service Provider) - poskytuje pre koncových používateľov prístup k internetu za poplatok.
|
Sociálne siete
|
wifi router
|
je zariadenie, ktoré je schopné samostatne nadviazať spojenie do internetu a umožniť doňho prístup tiež pre iné zariadenia (mobil, PC, notebook, tablet…) prostredníctvom WiFi alebo sieťového káblu (to využívajú zvyčajne PC).
|
router |
Smerovač (angl. router) je sieťové zariadenie, ktoré sprostredkováva prenos dát medzi dvomi, alebo viacerými počítačovými sieťami v procese nazvanom smerovanie (anglicky routing). Smerovač prepája počítačové siete na úrovni vrstvy 3 modelu OSI.
Smerovač je osadený dvomi alebo viacerými sieťovými rozhraniami, ktoré môžu, ale nemusia byť rovnakého typu. Smerovač analyzuje adresu každého datagramu, ktorý dostane na jednom zo svojich sieťových rozhraní od iného sieťového zariadenia a na základe stavu sietí na iných sieťových rozhraniach rozhoduje, ktorému ďalšiemu sieťovému zariadeniu má datagram poslať, aby sa dostal do bodu určenia. Smerovače navzájom komunikujú a informujú sa o stave siete a smerovaní prostredníctvom zvláštnych komunikačných protokolov, napríklad ICMP. |
Switch
|
Prepínač (angl. switch) alebo sieťový prepínač (angl. network switch) je aktívny prvok počítačovej siete, ktorý spája jej jednotlivé časti. Prepínač slúži ako centrálny prvok v sieťach hviezdicovej topológie. V minulosti sa ako centrálny prvok v týchto sieťach používal rozbočovač (angl. hub).
Prepínače sú v porovnaní s rozbočovačom inteligentnejšie, podľa MAC adresy dokážu rozpoznať, kam majú byť dáta doručené a tak prepínač dáta nepreposiela na všetky porty súčasne. Vďaka tomu dokáže prepínač radikálne znížiť tok zbytočných dát na sieti a je omnoho efektívnejší ako rozbočovače. Prepínač v pamäti vytvorí a udržiava tabuľku MAC adries všetkých zariadení pripojených k jednotlivým portom. Po jeho štarte je však celá MAC tabuľka prázdna a preto sa správa ako rozbočovač. Rozposiela dátové rámce všetkým pripojeným zariadeniam, no prijíma ho len zariadenie, pre ktoré je rámec určený. Odpoveďou naň sa zariadenie zapíše do MAC tabuľky prepínača. Keď dátový rámec príde na port prepínača, prepínač porovná cieľovú MAC adresu v rámci so svojou tabuľkou MAC adries. Tak je prepínač schopný určiť, na ktorý port má prijatý dátový rámec preposlať. Prepínače pracujú na Linkovej vrstve OSI modelu. Umožňujú segmentáciu siete na kolízne domény (angl. collision domain). Každý port prepínača predstavuje oddelenú kolíznu doménu a poskytuje celú šírku pásma sieťového média jednému alebo viacerým uzlom pripojeným k tomuto portu. Čím menej uzlov je v kolíznej doméne, tým väčšia šírka pásma pripadá na každý uzol a zmenšuje sa počet kolízií. Prepínače, ktoré pracujú s údajmi na Sieťovej vrstve OSI modelu, sa nazývajú viacvrstvové prepínače (angl. multilayer switch). |
Power line
|
Adaptér slúžiaci pre rozvod LAN siete prostredníctvom existujúcich rozvodov elektrickej siete pri súčasnom zachovaní prívodu elektrickej energie. PowerLine adaptéry sú špeciálne zariadenie, ktoré pripojí vaše počítače, prehrávače HD médií, televízory či herné konzoly do siete prostredníctvom elektrických zásuviek. Sú ideálnou voľbou do domácností či kancelárií, kde poskytnú rovnako kvalitný prenos dát ako klasická ethernetové sieť a to s výhodou jednoduché inštalácie a ušetrenie finančných prostriedkov za UTP káble a stavebných prác.
|
wifi klúč
|
Bezdrôtový Wifi usb adaptér, predurčený pre použitie k notebooku i klasickým počitačovým zostavám. Umožňuje bezkáblovo pripojiť sa k wifi sieti.
|
sieťová karta
|
Sieťová karta alebo LAN karta alebo sieťový adaptér alebo NIC (angl. Network Interface Card) je počítačový hardvér umožňujúci komunikáciu cez počítačovú sieť.
|
wifi
|
Wi-Fi (alebo Wi-fi, WiFi, Wifi, wifi) je súbor štandardov umožňujúci elektrickým zariadeniam pripojiť sa na bezdrôtovú lokálnu siete LAN (WLAN) v súčasnosti založených na špecifikácii IEEE 802.11. Wi-Fi bolo navrhnuté pre bezdrôtové zariadenia ale dnes sa najčastejšie používa na pripojenie k internetu. Umožňuje osobe so zariadením s bezdrôtovým adaptérom (PC, notebook, PDA, mobil) pripojenie k internetu v blízkosti prístupového bodu (access point). Oblasť pokrytá Wi-Fi signálom sa nazýva hotspot.
Len adaptéry certifikované Wi-Fi Alliance môžu používať oficiálne logo Wi-Fi. Názov Wi-Fi je slovná hračka k „Hi-Fi“ (high fidelity – „vysoká vernosť“), čo by sa dalo interpretovať ako skratka wireless fidelity – „bezdrôtová vernosť“. Názov však v skutočnosti skratkou nie je a vznikol len ako marketingová náhrada pre "IEEE 802.11 štandard". Wi-Fi Alliance, ktorá je držiteľom ochrannej značky Wi-Fi, ju definuje ako "WLAN založenú na IEEE 802.11 štandardoch", čo s bezdrôtovou vernosťou nemá nič spoločné. |
repeater
|
- opakovač. je jednoduché zariadenie, ktoré spája dva segmenty siete rovnakej topológie a technológie. Musí byť použitý, keď je vzdialenosť uzlov väčšia, ako povolená dĺžka kábla. Z obidvoch strán sníma všetky správy, ktoré zosilňuje a prepúšťa na druhú stranu. Nevykonáva žiadnu filtráciu prijatých správ a všeko, čo príjme zo strany jednej, prepustí, po zosilnení, na stranu druhú prijme.
|
dns
|
FTp
|
Protokol prenosu súborov (angl. file transfer protocol), skr. FTP, je TCP/IP protokol určený na prenos súborov medzi počítačmi, či už na internete alebo lokálnej sieti.
Na komunikáciu sa využívajú dva porty - 20 a 21. Port 20 slúži na prenos dát a port 21 slúži na kontrolu dát & ftp príkazy. FTP spoznáme tak, že vidíme namiesto „HTTP“ na začiatku adresy „FTP“, takže nejde o www-server ale o FTP-server.. ukážka: ftp://meno:heslo@host:port/adresarNa začiatku je ftp, potom nasleduje prihlasovacie meno, heslo, host - IP adresa servera alebo napr. ftp.server.com prípadne www.server.com, na konci môžeme mať cestu do daného adresára. Na serveri je možné vytvoriť viacej užívateľských kont, nastaviť práva pre použivateľov (použivateľ Jano môže sťahovať len dokumenty, používateľ Peter môže sťahovať dokumenty & filmy a užívateľ Fero môže sťahovať dokumenty a mazať filmy). Niektoré FTP su anonymné a tak nie je nutné poznať login a password, postačí len adresa servera. |
HTTP
|
Hypertextový prenosový protokol (angl. hypertext transfer protocol), skr. HTTP, je protokol pre prenos html dokumentov medzi servermi a klientmi služby WWW[1]. Pôsobí ako primárna metóda prepravy informácií na world wide webe. Pôvodný účel bol poskytovať prostriedky pre publikáciu a získavanie HTML stránok.
Vývoj HTTP koordinovalo World Wide Web Consortium a pracovné skupiny Internet Engineering Task Force, čím vytvorili sadu dokumentov RFC, predovšetkým RFC 2616[2] definujúci HTTP/1.1, dnes používanú verziu HTTP. HTTP je protokol definujúci požiadavky a odpovede medzi klientmi a servermi. HTTP klient (označovaný ako user agent), ako webový prehliadač zvyčajne začne požiadavku nadviazaním TCP spojenia na určenom porte vzdialeného stroja (štandardne port 80). HTTP server počúvajúci na danom porte čaká, kým klient pošle reťazec s požiadavkou ako "GET / HTTP/1.1" (ktorý žiada o zaslanie štartovacej stránky webservera) nasledovaný sériou hlavičiek podobných MIME opisujúcich detaily požiadavky a nasledovaných telesom ľubovoľných údajov. Niektoré hlavičky sú nepovinné, zatiaľ čo verzia HTTP/1.1 niektoré vyžaduje (ako názov stroja). Po prijatí požiadavky server pošle reťazec s odpoveďou ako "200 OK" nasledovanou hlavičkami spolu so samotnou správou, ktorej telo tvorí obsah požadovaného súboru, chybové hlásenie alebo iná informácia. |
pop3
|
protokol na sťahovanie emailov zo vzdialeného servra (pomocou TCP/IP) do nášho PC
|
smtp |
Jednoduchý protokol na prenos pošty (angl. simple mail transfer protocol), skr. SMTP, je jednoduchý protokol umožňujúci prenos e-mailov medzi stanicami. Protokol zaisťuje doručenie pošty pomocou priameho spojenia medzi adresátom a odosielateľom; správa je doručená do tzv. poštovej schránky adresáta, ku ktorej môže užívateľ ďalej pristupovať, napr. pomocou protokolov POP3 a IMAP. Ide o jednu z najstarších aplikácií, pôvodná norma RFC 821 bola vydaná v roku 1982. SMTP funguje nad protokolom TCP a na strane serveru štandardne využíva port 25.
|
mac
|
MAC (Media Access Control - riadenie prístupu k médiu) adresa je identifikačné číslo sieťového adaptéra slúžiace na jednoznačnú identifikáciu sieťového rozhrania v lokálnych počítačových sieťach typu Ethernet, Token Ring a mnohých ďalších.
MAC adresa je spravidla 48-bitové číslo, ktoré sa kvôli prehľadnosti uvádza ako 12-miestne hexadecimálne číslo (napr. 08:00:69:02:01:FC, ako oddeľovače dvojíc sa používajú dvojbodky alebo pomlčky, prípadne sa číslo píše bez oddeľovania dvojíc číslic). V niektorých technológiách má MAC adresa dĺžku nie 48, ale 64 bitov. Hovoríme o plochom adresnom priestore. Nie je možné robiť subnetting. Každý sieťový adaptér (sieťová karta) má zaručenú jedinečnú MAC adresu. Jedinečnosť prvých troch bajtov (ID výrobcu) zaručuje IEEE, jedinečnosť posledných troch zabezpečujú jednotliví výrobcovia. MAC adresa je obsiahnutá v dátach ktoré sú posielané sieťou Ethernet (takže väčšinou aj Internet). V každom balíku dát (rámci) sa nachádza zdrojová (ktorá karta posiela) a cieľová adresa MAC (ktorej karte posiela). Podľa cieľovej MAC adresy môže byť prenos dát:
|
lan |
Local area network (LAN) je lokálna počítačová sieť, spájajúca počítače a ďalšie zariadenia, pokrývajúca menšiu geografickú oblasť (do niekoľko km), ako napríklad dom, kancelária, alebo skupina budov. Súčasné LAN bývajú najčastejšie založené na prepínaných ethernetových sieťach, s prepojením metalickým káblom, optickým káblom, alebo bezdrôtovo (Wi-Fi, WiMAX, Bluetooth, Irda).
Lokálne siete bývajú oproti WAN zvyčajne rýchlejšie, menej rozsiahle a nevyžadujú prenájom telekomunikačných liniek |
wan
|
Wide Area Network (WAN) (anglicky rozsáhlá síť) je v informatice počítačová síť, která pokrývá rozlehlé geografické území (například síť, která překračuje hranice města, regionu nebo státu). Největším a nejznámějším příkladem sítě WAN je síť Internet.
Sítě WAN jsou využívány pro spojení lokálních sítí (LAN) nebo dalších typů sítí, takže uživatelé z jednoho místa mohou komunikovat s uživateli a počítači na místě jiném. Spousta WAN je budována pro jednotlivé společnosti a jsou soukromé. Ostatní, budované poskytovateli připojení, poskytují služby pro připojení sítí LAN do Internetu. Sítě WAN bývají budovány na pronajatých linkách (leased lines). Tyto linky často bývají velmi drahé. Častěji se sítě WAN budují na metodách přepojování okruhů (circuit switching) nebo přepojování paketů (packet switching). Síťové služby používají pro přenos a adresaci protokol TCP/IP. Poskytovatelé služeb připojení častěji používají pro přenos v sítích WAN protokoly ATM a Frame Relay. Protokol X.25 byl užíván v raných počátcích sítí WAN a bývá označován jako 'praotec' protokolu Frame Relay. |
ap |
Bezdrôtový prístupový bod (anglicky wireless access point – WAP, alebo len access point – AP) je zariadenie, ktoré navzájom prepája bezdrôtové sieťové komunikačné zariadenia, čím vytvára bezdrôtovú sieť. Bezdrôtový prístupový bod funguje ako fyzický regeneračný zosilňovač opakovač (repeater) alebo ako smerovač (router).
Prístupový bod sa obvykle pripája k pevnej sieti typu Ethernet, čo umožňuje prenášať dáta medzi bezdrôtovými a drôtovými zariadeniami. Niekoľko prístupových bodov sa môže navzájom prepojiť a vytvoriť tak väčšiu sieť, ktorá umožňuje „roaming“. Naproti tomu sieť, v ktorej sa klientske zariadenia komunikujú priamo navzájom, bez prístupových bodov, sa nazýva ad-hoc sieť. Popularita lacných a ľahko inštalovateľných bezdrôtových prístupových bodov rýchlo vzrástla na prelome 20. a začiatku 21. storočia. Tieto zariadenia poskytli spôsob ako sa v typických ethernetových sieťach zbaviť káblov. Zatiaľčo inštalácia kabeláže v kancelárii, doma alebo v škole často vyžaduje prevliekanie mnohých káblov cez steny a stropy, bezdrôtové siete umožňujú kabeláž zredukovať alebo úplne eliminovať. Okrem toho bezdrôtové siete poskytujú používateľom väčšiu pohyblivosť, čím oslobodzujú jednotlivcov od obmedzení počítačov „prikáblovaných“ k stene. V priemyselnej a obchodnej sfére mali bezdrôtové siete veľký vplyv na činnosť - zamestnanci v tejto oblasti teraz často nosia prenosné dátové terminály, v ktorých sú zabudované skenery čiarového kódu a bezdrôtové adaptéry, čo im umožňuje aktualizovať údaje o stave prác a skladových zásobách v reálnom čase. |
ssid
|
SSID (Service Set Identifier) je v informatice identifikátor bezdrátové sítě Wi-Fi. Přístupový bod (AP, access point) vysílá periodicky svůj identifikátor v takzvaném majákovém rámci (beacon frame) a klienti si tak mohou snadno vybrat, ke které bezdrátové síti se připojí.
|
F/U TP kábel
|
Krútená dvojlinka (angl. twisted pair, TP) alebo tiež krútený kábel vo výpočtovej technike označuje štvorpárový kábel (káblový zväzok), kde jednotlivé vodiče sú uložené v pároch, pričom páry sú skrútené navzájom okolo seba. Vodiče v páre sú rovnocenné (žiaden z vodičov nie je pripojený na zem, alebo zdroj napätia) preto sa takýto kábel označuje tiež ako symetrický. Kábel je určený pre prenos dát v počítačových sieťach.
|
anténa |
slúži na zosilnenie signálu vyžarovaného alebo prijímaného bezdrôtovým zariadením. Podľa vzdialenosti a sily signálu sa používajú rôzne veľkosti s rôznym ziskom resp. rôznou silou vyžarovania (dB).
|
antivírus |
Antivírus, alebo antivírusový softvér je počítačový program, ktorého cieľom je identifikovať a eliminovať počítačové vírusy.
|
operačný systém
|
Operačný systém (OS) je softvér, ktorý spravuje zdroje počítača a poskytuje programom rozhranie na prístup k týmto zdrojom. Operačný systém tiež spracúva systémové dáta a vstupy od používateľa a odpovedá alokovaním a spravovaním úloh a interných zdrojov počítača ako služby pre užívateľa. OS vykonáva základné úlohy ako kontrola a alokovanie pamäte, pridelenie priority systémovým požiadavkám, kontrola vstupných a výstupných zariadení, umožnenie pripojenia do siete a správa súborov. Operačné systémy môžeme nájsť takmer vo všetkom, čo obsahuje integrované obvody, od osobných počítačov, cez internetové servery, mobilné telefóny, hudobné prehrávače, routre, switche, herné konzoly, digitálne kamery, až po šijacie stroje či teleskopy.
Vo väčšine prípadov operačný systém nie je prvým kódom, ktorý sa spúšťa v počítači pri bootovaní. Inicializačný kód, vykonávaný v počítači, je zvyčajne nahratý z firmvéru, ktorý je uložený vo Flash ROM, niekedy označovaný aj ako BIOS alebo boot ROM. Firmvér nahrá a spustí jadro operačného systému (zvyčajne z disku, niekedy aj cez sieť) a zobrazí prvý grafický alebo textový výstup, ktorý užívateľ uvidí. Najbežnejšie súčasné desktopové operačné systémy sú Microsoft Windows, Mac OS X, Linux, FreeBSD a Solaris. Windows je najpopulárnejší desktopový OS, pričom Linux je najpoužívanejší v serverových prostrediach. Linux, Mac OS X aj Microsoft Windows majú všetky nielen osobné, ale aj serverové varianty. S výnimkou MS Windows, dizajny všetkých spomenutých operačných systémov boli inšpirované, alebo priamo zdedené, z operačného systému Unix. Unix bol vyvinutý v Bell Labs v 60. rokoch a bol základom vzniku mnohých voľných, ale aj komerčných operačných systémov. |
fup |
Fair User Policy resp. Fair Usage Policy je nepřesná interpretace ve světě používané zkratky FUP - Fair Use Policy. Používá se u internetového připojení (např. některé ADSL nebo bezdrátový internet), kde je datové pásmo sdíleno mezi více uživatelů. Jeho smyslem je zamezit tomu, aby jeden uživatel přílišným využíváním svého internetového připojení omezoval ostatní uživatele.
Jeho funkce spočívá v tom, že pokud uživatel během určitého časového období (např. 24 hodin, den, měsíc) stáhne z internetu větší množství dat než smí, tak je nějak postižen. Nejčastěji tím, že se výrazně sníží jeho přenosovou rychlost. Toto omezení trvá pouze do konce výše zmíněného časového období a pak opět funguje normálně. V praxi tedy u poskytovatelů zkratka FUP znamená kolik můžete měsíčně celkem dohromady odeslat a přijmout dat. Např. je-li FUP 1 GB, tak můžete odeslat 0,2GB a stáhnout 0,8GB s poté vám poskytovatel zpravidla sníží přenosovou rychlost na téměř nepoužitelnou (takže internet bude pomalinku ale stále fungovat) až do začátku nového měsíce, kdy začnete počítat zas od nuly. |
agregácia |
Agregáciou sa pri internetových službách nazýva zdieľanie určitého celkového prenosového pásma väčším počtom užívateľov. Popisuje skutočnosť, že jedna kapacita je daná k dispozícii viacerým užívateľom.
|
zdroj: internet, wikipédia